Sú vírivky so slanou vodou lepšie?

Z dlhodobého hľadiska nie.

V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s otázkou:

Sú vírivky so slanou vodou lepšie než klasické riešenia?

Soľné systémy sú prezentované ako „prírodné“, „bez chemikálií“ alebo „bezúdržbové“. Znie to lákavo.

Realita je však – ako to už pri technológiách býva – podstatne komplexnejšia.

V TANVEA sa vývoju víriviek a starostlivosti o vodu venujeme viac ako 25 rokov. Na túto tému sa pozeráme technicky, dlhodobo a bez emócií.

Čo je vlastne soľný systém vo vírivke?

Soľné systémy boli pôvodne vyvinuté pre bazény – nie pre vírivky.

Ich princíp je jednoduchý:

• do vody sa pridá chlorid sodný (soľ)
• pomocou elektrolýzy sa soľ premieňa na chlór alebo bróm
• tieto látky následne dezinfikujú vodu

Z technického hľadiska je presnejšie hovoriť o generátoroch chlóru, nie o bez chemickej alternatíve.

Soľ sama o sebe vodu nedezinfikuje.
Dezinfekciu vždy zabezpečuje chlór alebo bróm.

Prečo to funguje v bazénoch, ale vo vírivkách je situácia iná?

Rozdiel medzi bazénom a vírivkou je zásadný:

• objem vody – vírivka má násobne menej vody než bazén
• teplota – voda vo vírivke je výrazne teplejšia
• organická záťaž – pot, kožný maz a baktérie sa koncentrujú rýchlejšie
• prevádzka – vírivka je väčšinou zakrytá

Tieto faktory spôsobujú, že:

• dezinfekcia sa spotrebúva rýchlejšie
• systém musí reagovať pružnejšie
• ak nereaguje, problémy vznikajú veľmi rýchlo

Soľné systémy reagujú pomaly. V praxi to znamená:

• buď produkujú dezinfekciu nedostatočne
• alebo pri nečinnosti nadmerne chlórujú vodu

Soľ a vnútorné komponenty vírivky

Aby soľný systém fungoval, vyžaduje koncentráciu soli približne 1 750 – 3 000 ppm.

To je niekoľkonásobne viac než v bežnej vodovodnej vode.

Soľ je z technického hľadiska:

• korozívna
• agresívna voči kovom
• dlhodobo zaťažujúca vnútorné komponenty

Vo vírivke sa nachádzajú:

• ohrievače
• vykurovacie telesá
• kovové časti trysiek
• spojovacie prvky

Dlhodobé vystavenie slanej vode môže:

• skracovať životnosť zariadenia
• zvyšovať náklady na servis
• v niektorých prípadoch viesť aj k sporom o záruku

Menej údržby?  

V praxi nie.

Soľné systémy sú často prezentované ako „nastav a zabudni“.

Realita je opäť zložitejšia.

V praxi si vyžadujú:

• testovanie koncentrácie soli
• sledovanie pH a vyváženia vody
• výmenu elektrolytických článkov
• doplnkové chemické zásahy
• často aj dodatočné chlórovanie alebo šokovú dezinfekciu

K tomu sa pridáva otázka okolia vírivky.
Vystreknutá slaná voda môže:

• poškodzovať terasy
• ovplyvňovať rastliny
• zanechávať stopy na povrchoch

Zdravotný aspekt: čo vzniká pri chlórovaní

Pri chlórovaní vody – bez ohľadu na to, či chlór vzniká zo soli alebo sa pridáva priamo – vznikajú vedľajšie produkty dezinfekcie:

• trihalometány (THM)
• chloramíny

Tieto látky sú dlhodobo sledované odbornými inštitúciami.
Ich nadmerná expozícia nie je žiaduca, najmä v prostredí s teplou vodou a častým kontaktom s pokožkou.

Postoj TANVEA: technológia musí slúžiť zdraviu

„Soľné systémy znejú zaujímavo, ale problém sa skrýva v detailoch.
Dlhodobo dospievame k rovnakému záveru – soľ vlastníctvo vírivky skôr komplikuje, než zjednodušuje.“

— Miroslav Tančin, zakladateľ TANVEA

 

V TANVEA preto uprednostňujeme:

• bezchlórové systémy starostlivosti o vodu
• výkonné generátory ozónu PowerOzon
• riešenia, ktoré chránia zdravie používateľov
• technológie, ktoré nezaťažujú komponenty vírivky
• stabilnú prevádzku aj po rokoch používania

Záver: nie všetko, čo znie „prírodne“, je vhodné

Voda vo vírivke musí byť:

• bezpečná
• čistá
• zdravá

Nie každá technológia, ktorá funguje v bazéne, je vhodná aj pre vírivku. A nie každé moderné riešenie obstojí v dlhodobom používaní.

Preto TANVEA odporúča technológie, ktoré:

• majú reálny prínos
• sú overené praxou
• dávajú zmysel z pohľadu zdravia aj životnosti

Ak sa dnes pýtate, či sú vírivky so slanou vodou lepšie, odpoveď z pohľadu dlhodobej prevádzky je jasná:

Z dlhodobého hľadiska nie.