Kyslíková terapia, hyperbarická oxygenoterapia alebo mierna hyperbarická expozícia: aký je medzi nimi rozdiel?

Kyslík je vždy tá istá molekula. Spôsob, akým je však organizmus kyslíku vystavený, môže byť zásadne odlišný. Dýchanie vzduchu obohateného kyslíkom pri normálnom atmosférickom tlaku, medicínska hyperbarická oxygenoterapia a pobyt v mierne zvýšenom tlaku preto nemožno považovať za tri názvy tej istej intervencie. Líšia sa absolútnym tlakom, skutočnou inspiračnou koncentráciou kyslíka, spôsobom jeho dodania, trvaním expozície, výsledným parciálnym tlakom kyslíka aj úrovňou vedeckých dôkazov, ktoré máme pre konkrétnu konfiguráciu.

Práve v tomto bode dnes vzniká veľká časť zmätku. Pojem „hyperbarická komora“ sa používa pre zariadenia pracujúce pri veľmi rozdielnych tlakoch a pojem „oxygenoterapia“ môže označovať kyslík podávaný pri bežnom atmosférickom tlaku aj medicínsku liečbu v tlakovej komore. Výsledky klinických štúdií uskutočnených napríklad pri 2,0–2,5 ATA s medicínskym kyslíkom sa potom niekedy používajú ako argument pre wellness zariadenia pracujúce pri približne 1,3–1,5 ATA, hoci ide o výrazne inú fyzikálnu a biologickú expozíciu. Takýto prenos výsledkov nie je vedecky korektný.

V TANVEA preto jednotlivé režimy striktne oddeľujeme. Nie preto, aby sme jeden automaticky označili za lepší a druhý za horší, ale preto, aby bolo možné presne povedať, čo sa v konkrétnom prostredí skutočne mení, akú kyslíkovú expozíciu človek reálne dostáva a čo o nej môžeme na základe dnešných dôkazov oprávnene tvrdiť.

Tri podobne znejúce pojmy predstavujú tri rozdielne expozičné prostredia

Najjednoduchšie je začať tromi premennými: koľko kyslíka človek skutočne vdychuje, pod akým absolútnym tlakom ho vdychuje a ako dlho expozícia trvá. Pri medicínskej hyperbarickej oxygenoterapii k tomu navyše patrí lekárska indikácia, medicínsky kyslík, vhodná tlaková komora, presne definovaný protokol a odborný dohľad.

Normobarická kyslíková terapia alebo kyslíková expozícia

Pri normobarickom podávaní kyslíka zostáva okolitý tlak približne na úrovni 1 ATA. Mení sa predovšetkým podiel kyslíka vo vdychovanej zmesi. Kyslík môže byť dodávaný napríklad koncentrátorom prostredníctvom nosovej kanyly alebo masky, pričom človek nevstupuje do prostredia so zvýšeným absolútnym tlakom.

Fyziologická zmena teda vzniká primárne zvýšením inspiračnej koncentrácie kyslíka a tým jeho parciálneho tlaku vo vdychovanom plyne. To je zásadne odlišná situácia od hyperbarického prostredia, kde sa k prípadne zvýšenej FiO₂ pridáva aj zvýšenie celkového absolútneho tlaku.

Medicínska hyperbarická oxygenoterapia – HBOT

Medicínska hyperbarická oxygenoterapia kombinuje výrazne zvýšený absolútny tlak s dýchaním medicínskeho kyslíka. Undersea and Hyperbaric Medical Society definuje klinickú HBO₂ ako medicínsky postup vyžadujúci lekársky predpis a dohľad, pri ktorom sa celé telo pacienta nachádza v pevnej hyperbarickej komore pri tlaku najmenej 2,0 ATA a pacient dýcha medicínsky kyslík s čistotou nad 99 %. Typická liečebná expozícia podľa UHMS trvá približne 90–120 minút.

Takto definovaná HBOT má konkrétne medicínske indikácie, protokoly, kontraindikácie a bezpečnostný rámec. Nie je preto synonymom pre akýkoľvek pobyt v prostredí so zvýšeným tlakom a už vôbec nie je vhodné automaticky označovať každú mäkkú alebo wellness komoru pracujúcu pri 1,3–1,5 ATA za ekvivalent klinickej hyperbarickej oxygenoterapie.

Mierna hyperbarická expozícia

V prostredí wellness, recovery a niektorých neklinických aplikácií sa stretávame s podstatne nižšími tlakmi, často približne v pásme 1,3–1,5 ATA. Komora môže byť tlakovaná vzduchom a kyslík môže byť používateľovi dodávaný samostatne prostredníctvom masky, kanyly alebo iného systému určeného výrobcom. Konkrétna skutočná FiO₂ preto závisí nielen od koncentrátora, ale aj od celého spôsobu dodania a dýchania.

Review Kelly Johnson-Arbor publikovaný v roku 2026 v Undersea & Hyperbaric Medicine priamo odlišuje miernu a tradičnú hyperbarickú oxygenáciu. Autorka upozorňuje na rozdiely v hĺbke/tlaku, kyslíkovej koncentrácii, fyziologických účinkoch, klinickom využití aj bezpečnosti a zároveň konštatuje, že mierne hyperbarické režimy boli preskúmané podstatne menej rozsiahlo než tradičná HBOT.

Pre TANVEA z toho vyplýva dôležitý terminologický princíp: pri wellness a regeneračnom použití používame označenie mierna hyperbarická expozícia a jej význam neposudzujeme tak, akoby išlo o medicínsku HBOT. Tlak približne 1,3–1,5 ATA nie je jednoducho „slabšia HBOT“. Je to vlastná expozičná konfigurácia, ktorú treba hodnotiť podľa jej skutočných parametrov.

Rozdiel neurčuje názov komory, ale skutočná kyslíková expozícia

Pri porovnávaní systémov nestačí poznať percento kyslíka, ktoré uvádza výrobca koncentrátora, a nestačí poznať ani maximálny tlak komory. Biologická expozícia vzniká kombináciou viacerých premenných, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.

Pre TANVEA používame praktický interpretačný rámec:

FiO₂ × PRESSURE × TIME × DELIVERY

Nejde o klinickú dávkovaciu rovnicu ani o matematický vzorec, z ktorého by bolo možné jednoduchým násobením vypočítať biologický účinok. Je to rámec, ktorý pripomína, že pri každej kyslíkovej expozícii musíme vedieť, akú koncentráciu kyslíka človek skutočne vdychuje, pri akom absolútnom tlaku, ako dlho a prostredníctvom akého systému sa kyslík dostáva k jeho dýchacím cestám.

Práve premenná DELIVERY býva v komerčnej komunikácii často podceňovaná. Dva systémy s rovnakým tlakom komory a rovnakým kyslíkovým koncentrátorom totiž nemusia vytvárať rovnakú reálnu inspiračnú expozíciu, ak používajú rozdielnu masku, rozdielny prietok, inú mieru tesnosti alebo odlišný spôsob miešania kyslíka s okolitým vzduchom.

Koncentrácia kyslíka na výstupe koncentrátora nie je automaticky FiO₂ v pľúcach

Ak kyslíkový koncentrátor produkuje na svojom výstupe napríklad plyn s približne 90–95 % kyslíka, tento údaj opisuje vlastnosť plynu vystupujúceho zo zariadenia. Neznamená automaticky, že človek dýcha FiO₂ 0,90–0,95 a už vôbec neznamená, že takáto koncentrácia existuje v alveolách.

Skutočná inspiračná FiO₂ závisí od prietoku kyslíka, typu masky alebo kanyly, tesnosti, dychového objemu, minútovej ventilácie, prisávania okolitého plynu a konštrukcie celého delivery systému. Pri otvorených alebo netesných systémoch sa koncentrovaný kyslík mieša s okolitým vzduchom, takže reálna FiO₂ môže byť výrazne nižšia než koncentrácia na výstupe koncentrátora.

Preto v TANVEA nepovažujeme vetu „koncentrátor vyrába 95 % kyslíka“ za dostatočný opis kyslíkovej dávky. Ak chceme porozumieť biologickej expozícii, potrebujeme vedieť, čo človek skutočne vdychuje.

Prečo tlak mení fyziológiu kyslíka

Hyperbarické prostredie nemení chemickú identitu kyslíka. Mení však jeho fyzikálne podmienky. Dva zo základných zákonov, ktoré nám pomáhajú pochopiť túto situáciu, sú Henryho a Boyleov zákon.

Henryho zákon a rozpustený kyslík v plazme

Väčšina kyslíka v krvi je prenášaná naviazaná na hemoglobín, ale určitá časť sa nachádza rozpustená priamo v krvnej plazme. Podľa Henryho zákona je pri konštantnej teplote množstvo plynu rozpusteného v kvapaline úmerné jeho parciálnemu tlaku nad kvapalinou. Ak sa parciálny tlak kyslíka zvýši, zvyšuje sa aj množstvo kyslíka rozpusteného v plazme.

Pri normálnych podmienkach je táto rozpustená frakcia relatívne malá. Pri klinickej HBOT sa však v dôsledku kombinácie vysokej FiO₂ a vysokého absolútneho tlaku môže zvýšiť veľmi výrazne. Práve preto samotná hodnota SpO₂ nevystihuje celú hyperbarickú fyziológiu. U zdravého človeka môže byť hemoglobín už pri bežných podmienkach takmer maximálne saturovaný, zatiaľ čo ďalšie zvýšenie kyslíkového parciálneho tlaku sa prejaví predovšetkým rastom množstva O₂ rozpusteného priamo v plazme.

Boyleov zákon a objem plynu

Boyleov zákon opisuje inú stránku hyperbarického prostredia. Pri približne konštantnej teplote je objem plynu nepriamo úmerný absolútnemu tlaku. Pri zvyšovaní okolitého tlaku sa preto objem plynu v uzavretých alebo polouzavretých priestoroch zmenšuje a pri dekompresii opäť zväčšuje.

Tento princíp je dôležitý pre stredné ucho, prínosové dutiny, pľúca a ďalšie telesné priestory obsahujúce plyn a pomáha vysvetliť mechaniku kompresie, dekompresie aj časť rizika barotraumy. Henryho a Boyleov zákon preto opisujú dve odlišné, ale súčasne prebiehajúce fyzikálne stránky hyperbarickej expozície: Henryho zákon pomáha vysvetliť rozpúšťanie plynu v tekutinách, Boyleov zákon zmenu jeho objemu.

Pre expozíciu je dôležitejší parciálny tlak než samotné percento kyslíka

Ako základné fyzikálne priblíženie môžeme uvažovať, že parciálny tlak kyslíka vo vdychovanej zmesi závisí od kombinácie FiO₂ a absolútneho okolitého tlaku. Ak človek dýcha rovnakú koncentráciu kyslíka pri vyššom absolútnom tlaku, parciálny tlak kyslíka je vyšší.

Toto jednoduché uvažovanie však nemožno zamieňať za presný výpočet alveolárneho PO₂. V dýchacích cestách a alveolách vstupuje do hry vodná para, oxid uhličitý, alveolárna ventilácia a ďalšie fyziologické premenné. Preto je pre presné fyziologické modelovanie potrebný komplexnejší výpočet. Pre základné pochopenie hyperbarickej expozície však zostáva rozhodujúci princíp: percento kyslíka samo osebe nehovorí, akému kyslíkovému parciálnemu tlaku je organizmus vystavený. Daltonov zákon aj hyperbarická fyzika tento vzťah priamo opisujú.

Normobarický kyslík, medicínska HBOT a mierna hyperbarická expozícia v jednom porovnaní

Parameter	Normobarická kyslíková expozícia	Medicínska HBOT	Mierna hyperbarická expozícia
Absolútny tlak	približne 1 ATA	podľa definície UHMS najmenej 2,0 ATA	často približne 1,3–1,5 ATA
Kyslíková expozícia	zvýšená FiO₂ podľa delivery systému	medicínsky kyslík >99 % podľa klinického protokolu	závisí od konfigurácie systému a spôsobu dodania
Hlavná fyzikálna zmena	zvýšenie FiO₂	vysoká FiO₂ + výrazne zvýšený tlak	mierne zvýšený tlak ± zvýšená FiO₂
Saturácia hemoglobínu	môže sa zvýšiť podľa východiskovej hodnoty	pri normálnej východiskovej saturácii už len malý priestor na ďalší nárast	závisí od východiskovej saturácie a skutočnej FiO₂
Rozpustený O₂ v plazme	nárast podľa dosiahnutého PO₂	výrazný nárast	zvýšenie; rozsah závisí od skutočnej FiO₂, absolútneho tlaku a spôsobu dodania kyslíka
Medicínsky rámec	podľa indikácie a spôsobu použitia	áno, presne definované indikácie a protokoly	nemožno automaticky preberať indikácie HBOT
Úroveň dôkazov	závisí od konkrétnej indikácie	silná pri uznávaných indikáciách	podstatne menšia a heterogénnejšia
Typický kontext	medicína / respiračná podpora	medicína	wellness, recovery a výskumné/neklinické prostredia
TANVEA interpretácia	samostatná kyslíková expozícia	medicínska terapia	kontrolované mierne hyperbarické prostredie bez preberania klinických claimov HBOT

Tabuľka ukazuje jednoduchú, ale zásadnú vec: rovnaká molekula kyslíka neznamená rovnakú intervenciu. Pri porovnávaní technológií preto nemožno vyberať iba jeden parameter a ignorovať ostatné.

Prečo výsledky medicínskej HBOT nemožno automaticky preniesť na expozíciu 1,3–1,5 ATA

Predstavme si klinickú štúdiu, v ktorej účastník absolvuje expozíciu pri 2,0–2,5 ATA a dýcha medicínsky kyslík. Potom ju porovnajme so systémom pracujúcim pri 1,3 ATA, kde človek dýcha kyslík z koncentrátora cez masku a jeho skutočná FiO₂ je podstatne nižšia než 100 %. V oboch prípadoch sa stretáva kyslík a tlak, ale výsledná fyziologická expozícia môže byť dramaticky rozdielna.

Rozdiel v kyslíkovom parciálnom tlaku ovplyvňuje množstvo kyslíka rozpusteného v plazme, difúzne gradienty, oxidačnú expozíciu aj celkovú biologickú intenzitu zásahu. Preto TANVEA nebude hovoriť: „HBOT štúdia ukázala X, teda to isté spôsobí mierna hyperbarická komora.“ Také tvrdenie by prekračovalo to, čo dané dáta skutočne dokazujú.

Review Johnson-Arbor z roku 2026 uvádza, že mierna hyperbarická oxygenácia môže mať fyziologické účinky napríklad na periférnu mikrocirkuláciu, parasympatickú aktivitu alebo metabolizmus, ale zároveň zdôrazňuje, že bola klinicky skúmaná omnoho menej rozsiahlo než tradičná HBOT. Práve táto neistota je dôležitou súčasťou poctivej interpretácie a nemala by byť prekrytá marketingom.

Miernejšia expozícia nie je HBOT, ale nie je ani fyzikálne „nič“

Opačnou chybou by bolo tvrdenie, že prostredie 1,3–1,5 ATA nemôže mať žiadny fyziologický význam iba preto, že nespĺňa definíciu medicínskej HBOT. Fyzikálne zákony nezačínajú platiť až pri hranici 2,0 ATA. Ak sa zvýši absolútny tlak, menia sa parciálne tlaky plynov. Ak sa súčasne zvýši skutočná FiO₂, kyslíkový parciálny tlak sa zvýši ešte viac.

Správna otázka preto nie je, či ide o „HBOT alebo nič“. Správna otázka znie: aká je skutočná expozícia a aké biologické tvrdenia sú pre túto konkrétnu expozíciu podložené?

Toto rozlíšenie je pre TANVEA podstatné. Miernu hyperbarickú expozíciu nemusíme umelo povyšovať na medicínsku HBOT, aby mala vlastný fyzikálny a biologický význam. Zároveň však nesmieme preskočiť od fyzikálneho mechanizmu priamo k tvrdeniu o konkrétnom zdravotnom účinku bez dôkazov pre zodpovedajúci protokol.

Viac kyslíka a vyšší tlak neznamenajú automaticky lepšiu intervenciu

Kyslík je základnou podmienkou aeróbneho metabolizmu, no súčasne ide o biologicky aktívnu molekulu. Vyššia kyslíková expozícia preto neznamená iba vyššiu dostupnosť O₂. Pri dostatočne vysokej intenzite a trvaní rastie aj oxidačné zaťaženie a mení sa profil rizika.

Práve preto má medicínska HBOT presne definované dávkovanie, protokoly, intervaly a bezpečnostné pravidlá. Biologický systém nefunguje podľa princípu „čím viac kyslíka a čím vyšší tlak, tým lepšie“. Význam má konkrétna dávka v konkrétnom kontexte, nie maximalizácia jedného parametra.

Aj z tohto dôvodu je pri wellness použití dôležité nesúťažiť iba číslom ATA alebo koncentráciou koncentrátora. Vyššie číslo môže znamenať inú expozíciu, nie automaticky lepší výsledok.

Bezpečnosť zostáva súčasťou technológie aj pri miernom tlaku

Miernejšia hyperbarická expozícia môže mať odlišný rizikový profil než tradičná HBOT, ale nižší tlak neznamená nulové riziko. Johnson-Arbor upozorňuje, že tradičné aj mierne hyperbarické prostredia sú spojené s potenciálne závažnými udalosťami vrátane požiaru alebo explózie a že úroveň dodržiavania bezpečnostných štandardov sa môže medzi zariadeniami a prevádzkami líšiť.

FDA v auguste 2025 po hláseniach závažných zranení a úmrtí znovu upozornila na potrebu dôsledne dodržiavať návod výrobcu, pravidlá požiarnej prevencie, správne uzemnenie, školenie personálu, monitorovanie používateľa, predpísané materiály, čistenie, údržbu a bezpečnostné kontroly. FDA zároveň pripomína, že vysoká koncentrácia kyslíka zvyšuje riziko požiaru.

Pre TANVEA preto bezpečnosť nie je príslušenstvom hyperbarickej technológie ani poznámkou na konci manuálu. Je súčasťou jej samotného návrhu a spôsobu používania.

Ako porovnávať hyperbarické systémy bez marketingových skratiek

Pri výbere zariadenia by človek nemal začínať otázkou, koľko percent kyslíka vyrába koncentrátor alebo aké maximálne ATA je vytlačené v katalógu. Oveľa užitočnejšie je zistiť, aký je skutočný absolútny tlak počas používania, či výrobca uvádza tlak v ATA alebo iba relatívny pretlak, aká FiO₂ sa reálne dostáva k človeku, akým spôsobom sa kyslík dodáva a ako dlho expozícia trvá.

Rovnako dôležitá je bezpečnostná architektúra systému: materiály, elektrické riešenie, požiarna prevencia, komunikácia s používateľom, spôsob monitorovania, údržba a jasné pokyny výrobcu. Pri systéme využívajúcom externý koncentrátor treba navyše rozlišovať koncentráciu kyslíka na výstupe zariadenia od výslednej koncentrácie vo vdychovanom plyne.

Nakoniec je potrebné sledovať aj jazyk, ktorým výrobca technológiu komunikuje. Ak zariadenie pracujúce napríklad pri 1,3 ATA používa ako dôkaz svojich účinkov štúdie vykonané pri 2,4 ATA a s medicínskym kyslíkom bez toho, aby vysvetlilo rozdiel medzi týmito expozíciami, ide o významný dôvod na opatrnosť. Fyzikálny mechanizmus môže byť podobný, ale veľkosť expozície a biologický výsledok nemusia byť porovnateľné.

TANVEA Oxygen Systems™: presnosť pred marketingovou skratkou

TANVEA Biological Systems™ nevychádzajú z predstavy, že jedna technológia musí vyriešiť všetko. Rovnaký princíp používame aj pri Oxygen Systems™. Nechceme z miernej hyperbarickej expozície robiť medicínsku liečbu iba preto, že by to znelo silnejšie, a nechceme preberať výsledky klinickej HBOT tam, kde sa použila úplne iná kyslíková dávka.

Hodnota mierneho hyperbarického prostredia môže byť práve v tom, čím skutočne je: kontrolovanou zmenou fyzikálnych podmienok, v ktorej sa podľa konkrétnej konfigurácie mení absolútny tlak a kyslíková expozícia. Takýto prístup umožňuje skúmať a používať technológiu bez potreby pripisovať jej účinky, ktoré boli preukázané iba pri výrazne intenzívnejších medicínskych protokoloch.

To nie je slabšia komunikácia. Je to presnejšia komunikácia. A pri technológiách pracujúcich s fyziológiou človeka je presnosť podľa nás hodnotnejšia než silnejší marketingový výraz.

Keď to zhrnieme

Kyslíková terapia pri normálnom tlaku, medicínska hyperbarická oxygenoterapia a mierna hyperbarická expozícia nie sú tri názvy toho istého postupu. Pri normobarickom kyslíku meníme primárne inspiračnú koncentráciu kyslíka. Pri medicínskej HBOT sa vysoká kyslíková expozícia kombinuje s výrazne zvýšeným absolútnym tlakom v presne definovanom medicínskom rámci. Pri miernej hyperbarickej expozícii pracujeme s nižším tlakom a podľa konfigurácie zariadenia aj so zvýšenou FiO₂.

Preto je pri hodnotení kyslíkovej expozície užitočnejšie než názov zariadenia poznať štyri premenné: FiO₂ × PRESSURE × TIME × DELIVERY. Nie ako matematický vzorec, ale ako rámec pre správnu otázku: čo človek skutočne vdychuje, pod akým absolútnym tlakom, ako dlho a akým spôsobom?

Až keď poznáme tieto parametre, môžeme zodpovedne hovoriť o tom, čo daná expozícia fyzikálne znamená, ako sa líši od iných režimov a aké biologické tvrdenia sú pre ňu skutočne podložené.

---

Časté otázky

Je mierna hyperbarická komora to isté ako HBOT?

Nie. Mierna hyperbarická expozícia pri približne 1,3–1,5 ATA sa od medicínskej HBOT líši tlakom, kyslíkovou koncentráciou, spôsobom dodania kyslíka, protokolom aj úrovňou klinických dôkazov. UHMS definuje klinickú HBO₂ ako medicínsky postup pri tlaku najmenej 2,0 ATA s medicínskym kyslíkom a lekárskym dohľadom.

Znamená 95 % kyslíka z koncentrátora FiO₂ 95 %?

Nie. Ide o koncentráciu plynu na výstupe koncentrátora. Skutočná FiO₂ pri dýchaní závisí od prietoku, typu masky alebo kanyly, tesnosti systému, ventilácie používateľa a množstva okolitého plynu, ktorý sa do inspiračnej zmesi primiešava.

Čo robí zvýšený tlak s kyslíkom v krvi?

Vyšší parciálny tlak kyslíka zvyšuje podľa Henryho zákona množstvo O₂ rozpusteného priamo v krvnej plazme. Veľkosť tohto zvýšenia závisí od výsledného kyslíkového parciálneho tlaku, takže medicínska HBOT a mierna hyperbarická expozícia nemusia vytvárať porovnateľnú zmenu.

Ak mám SpO₂ 98–99 %, môže vyššia kyslíková expozícia ešte niečo meniť?

SpO₂ opisuje saturáciu hemoglobínu kyslíkom, nie celú kyslíkovú fyziológiu. Pri vysokej saturácii zostáva len malý priestor na ďalšie zvýšenie množstva kyslíka viazaného na hemoglobín, ale pri rastúcom PO₂ sa môže meniť množstvo kyslíka rozpusteného priamo v plazme.

Je mierna hyperbarická expozícia bezpečná?

Nižší tlak neznamená nulové riziko. Dôležité sú technické parametre zariadenia, spôsob práce s kyslíkom, materiály, požiarna a elektrická bezpečnosť, zdravotný stav používateľa, údržba a dodržiavanie návodu výrobcu. Odborná literatúra aj FDA upozorňujú na potrebu dôsledných bezpečnostných postupov.

Môžu sa výsledky štúdií medicínskej HBOT použiť ako dôkaz pre miernu hyperbarickú komoru?

Nie automaticky. Ak sa líši tlak, FiO₂, čas alebo spôsob dodania kyslíka, líši sa aj výsledná expozícia. Výsledok štúdie treba interpretovať v kontexte protokolu, pri ktorom bol získaný, a nemožno ho bez ďalších dôkazov prenášať na výrazne odlišné podmienky.

---

Bezpečnostná poznámka

Tento článok má vzdelávací charakter a nenahrádza individuálne lekárske vyšetrenie, diagnostiku ani liečbu. Hyperbarické prostredie a zvýšená kyslíková expozícia nie sú vhodné pre každého. Pri zdravotných ťažkostiach, chronických ochoreniach, užívaní liekov, tehotenstve alebo neistote o vhodnosti expozície je potrebné konzultovať zdravotný stav s kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.

Pri používaní tlakových a kyslíkových systémov je nevyhnutné dodržiavať návod výrobcu, určený tlakový a kyslíkový režim, pravidlá požiarnej a elektrickej bezpečnosti, predpísané materiály, údržbu a všetky prevádzkové obmedzenia konkrétneho zariadenia. FDA v roku 2025 osobitne upozornila na požiarne riziká, potrebu správneho uzemnenia, školenia, monitorovania, údržby a dôsledného dodržiavania výrobcom stanovených postupov pri hyperbarických zariadeniach.

---

Použité zdroje a odborná literatúra

Johnson-Arbor K. Mild and Traditional Hyperbaric Oxygenation: Clinical Uses and Safety Considerations. Undersea & Hyperbaric Medicine. 2026;53(2):247–254.

Undersea and Hyperbaric Medical Society. Definition of Hyperbaric Oxygen and its Safe Delivery. Hyperbaric Oxygen Therapy Indications, 15th Edition.

U.S. Food and Drug Administration. Follow Instructions for Safe Use of Hyperbaric Oxygen Therapy Devices – Letter to Health Care Providers. August 25, 2025.

Jones MW, Brett K, Han N, Cooper JS, Wyatt HA. Hyperbaric Physics. StatPearls / NCBI Bookshelf. Updated 2024.